gruberfrantisek

Chcem Vám vyrozprávať môj skutočný príbeh, ktorý sa nemusel ani udiať, pretože hneď na začiatku sa mi mohol stať osudným. Až po čase som si uvedomil, ako jedna veľmi krátka udalosť v mojom živote dokáže rozbehnúť ďalšie udalosti, na ktorých potom človek vidí, na akých hodnotách tento svet funguje a kto v tomto systéme vlastne ťahá za nitky. Mnohí z vás možno budú, no niektorí z vás určite ani nebudú prekvapní, kto i v tomto príbehu za ne poťahuje.

 
Kapitola 1
Veľká pani Nedotknuteľná

 
Jedného slnečného jarného rána sme sa s mojim kamarátom vybrali pozrieť a vyfotografovať krásnu prírodu do neďalekého Pieninského národného parku, konkrétne do chránenej prírodnej rezervácie Jarabinský prielom. Jarabinský prielom sa nachádza za obcou Jarabina neďaleko mesta Stará Ľubovňa. Tento prielom je podľa niektorých zdrojov svetový unikát, pretože pravdepodobne ide o najmenší kaňon na svete. Za obcou Jarabina sa nachádza odbočka z hlavnej cesty na poľnú cestu, kde informačný smerovník ukazuje, že týmto smerom sa nachádza prielom. Keďže nemôžete auto nechať na hlavnej ceste a pri smerovníku nie je absolutne žiadne miesto na parkovanie a tiež nemôžete stáť a blokovať poľnú cestu, tak jediné rozumné a logické riešenie je pokračovať po poľnej ceste niekoľko metrov a snažiť sa odparkovať vozidlo na vhodnom mieste a potom pokračovať do kaňonu po vlastných nohách. Ale to sme ani netušili, že tento výlet sa nám v týchto miestach mohol stať osudným.

 
V ďialke som zazrel terénne auto striebornej farby, ktoré išlo po ceste dosť vysokou rýchlosťou. Poľná cesta sa mierne zatáčala vľavo. Odrazu toto terénne auto odbočilo z cesty, ešte zrychlilo a rútilo sa priamo proti nám. Keď som to uvidel, spomalil som a vykríkol som: „To čo je za blázna!“ Terénne auto sa ocitlo pred nami a ja som v poslednej chvíli šliapol na brzdu a strhol som volant do pravej strany. Zrážke sme sa minuli o pár centimetrov. „Si v poriadku ?“ opýtal som sa kamaráta, ktorý ani neodpovedal . Pozrel som sa na neho videl som, že je v šoku. Potom som sa otočil na druhú stranu a videl som, že vedľa nás stojí strieborné terénne auto a v ňom nejaká staršia žena s nepríčetným výrazom v tvári. Otvoril som na dverách auta okienko a chystal som sa jej vynadať, ako to jazdí a či nás chcela všetkých pozabíjať ! Ale ona ešte skôr, ako som otvoril ústa, spustila rev: „Vy tu nemáte čo robiť ! Toto je môj pozemok !“ Nato som jej odpovedal: „Vy vlastníte Jarabinský prielom? Ukážte mi list vlastníctva.“ Zarazila sa a odpovedala, že prielom vlastní obec a máme kapitalizmus. Všetko je v súkromných rukách. Nato som jej odpovedal, že zavoláme políciu, nech to rieši. A nech polícia rieši aj to, že nás svojou šialenou jazdou skoro zabila a vypol som motor auta ! V momente ako som to dopovedal, tak prudko šliapla na plyn a zdrhla odtiaľ preč.Potom som sa neskôr od kamaráta dozvedel, že to bola predsedníčka poľnohospodárskeho družstva v Jarabine Emília Krotáková.

 
Hneď po príchode domov som si vyhľadal kontakty na Jarabinské družstvo a poslal som emailom odkaz predsedníčke družstva. V odkaze som uviedol, že to čo spáchala dnešné ráno na poľnej ceste smerom k Jarabinskému prielomu ,tak to psychycky zdravý , inteligentný a slušný človek nemôže spraviť. Normálny človek neohrozí životy ľudí, a následne nezačne na nich drzo a arogantne vrieskať. Napísal som jej, že takíto ľudia, ktorí sú hrozbou pre spoločnosť, nemajú čo sadať za volant. Odkázal som jej tiež, že plánujem na ňu podať trestné oznámenie za ohrozenie našich životov. Vtedy som ešte ani netušil, že kto tejto osobe kryje chrbát, a že táto osoba mala už dávno sedieť za mrežami. Najprv mi prišla od jedného pána z družstva táto odpoveď: „S ľuďmi, ako je Krotáková, sa nemám o čom rozprávať. Musím vám ale povedať, že ste ju opísali takú, aká je. Možno to bolo ešte slušné.“

 
O niečo neskôr mi odpísala aj osobne Emília Krotáková. Jej odpoveď v krátkosti bola takáto. Najprv ma v liste poponižovala a pourážala, potom sa mi vyhrážala, že jej budem platiť odškodné, pretože som išiel po jej ceste. Napísala mi dokonca, že mám od nej zákaz chodiť do Jarabinského prielomu. V emailu sa nezabudla pochváliť, že čo ona všetko už v živote dokázala a, že ja sa s jej osobou nemôžem vôbec porovnávať a ako si ja ju môžem dovoliť kritizovať.
No pravdupovediac, keď sa dozviete, čo má táto osoba na svedomí, tak v tomto mala pravdu. Nemôžem sa s ňou porovnávať. Čerešničkou na torte bol odkaz, že ja som malý pán nato, aby som sa jej mohol vyhrážať políciou. Takže jej odkaz znel v tomto zmysle : „Mne sa nemôže nič stať ! Ja som veľká pani Nedotknuteľná !“

 
Kto je teda tá veľká pani Nedotknuteľná ? Trošku som sa začal o nej informovať, a dozvedel som sa o nej veľmi zaujímavé skutočnosti. Kohokoľvek, koho som sa opýtal na túto osobu a niečo o nej vedel, tak mi o nej povedal samé „lichotivé“ slová. Arogantná, drzá, šialená, chová sa k ľudom ako k odpadu a podobne, a všetci sa zhodli na jednom. Krotáková mala byť už dávno v base ! Nesúdim ľudí podľa toho, čo o nich povedia druhí. Keďže ale s touto osobou, ktorá nás svojou šialenou jazdou skoro zabila, som mal aj osobnú skúsenosť, nebol som vôbec prekvapený, čo mi o nej povedali iní. Jasné, že ma zaujímalo, prečo mala byť už dávno vo väzení, no a prečo tam teda nie je ! Odpovedali mi zhruba všetci rovnako : Ona má na svedomí niekoľko trestných skutkov, ale takým ľudom ako ona sa v tomto skorumpovanom štáte nič nestane. Nie je v base, lebo je to tetuška ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka.
Jeden z prípadov, za ktorý mala táto osoba sedieť, sa stal v roku 2014, kedy Emília Krotáková ako predsedníčka družstva dala v Pieninskom národnom parku v katastri obcí Jarabina a Kremná pokyn na nelegálny výrub 858 stromov. Spoločenská hodnota vyrúbaných stromov bola vyčíslená na takmer 650 tisíc eur, za čo podľa zákona mala dostať trestnú sadzbu odňatia slobody na tri až osem rokov. Tieto stromy podľa mojich informácií skončili ako palivo pre takzvanú „ekologickú elektráreň“. Táto „ekologická“ energia je podvod svetových rozmerov. Bližsie toto neskutočné šialenstvo popisujem v Kapitole 6 s názvom Megapodvod.
Krotáková v roku 2006 kandidovala za poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Ľavicový blok a v roku 2012 za stranu Slovenská demokratická ľavica. Na internete (ekrotakova.blog.pravda.sk) som našiel od tejto osoby články z roku 2012 . V jednom článku s názvom „Lesy po slovensky“píše, ako ostala šokovaná, keď išla po ceste cez Čertovicu ( Nízke Tatry ), kde videla holoruby a stráne, z ktorých vyčnievajú pne. Bola vraj zhrozená, keď po ceste napočítala osem kamiónov plne naložených drevom.
V článku napísala aj tieto vety, citujem : „Lesy sú naše pľúca, naša voda, les bol, je a bude zdrojom energie, bol, je a bude súčasťou našich obydlí, je skromným ale aj luxusným vybavením našich domácnosti. Les je domovom, živiteľom i ochrancom zverí a vtáctva, les je bohatstvo, krása a nádhera a ľudia majú povinnosť lesy chrániť a zveľaďovať ich, nie ich ničiť.“ Takže toto boli slová „ochrankyne prírody“, ktorá o dva roky neskôr dala nelegálne vyrúbať v národnom parku 858 stromov. Vtedy už ale nekandidovala do parlamentu, takže asi pani Krotáková odrazu zabudla na svoje slová. To len ukazuje faloš a charakter niektorých ľudí, ktorí sa chcú dostať a často sa aj dostanú k moci. Čo myslíte, pre koho potom takýto bezcharakterní ľudia pracujú, pre koho robia zákony ?

 
Kapitola 2
Trestné oznámenie

 
Išiel som teda podať trestné oznámenie. Podľa zákonna trestné oznámenie môžem podať na polícií alebo na najbližšej okresnej prokuratúre. Vybral som sa na Okresnú prokuratúru v Starej Ľubovni. Hneď na začiatku mi povedali, že vraj nikto na mňa nemá čas ! Potom odrazu pribehla nejaká staršia žena prokurátorka a začala sa pýtať, že čo ja od nich vlastne chcem. Ja som jej odpovedal, že chcem podať trestné oznámenie. Ona mi nato odvetila:„A to si akože myslíte, že to máme robiť my !? Nemáme na teba čas.“ Povedal som jej, že poznám svoje práva, trestné oznámenie môžem podať aj na prokuratúre. Prokurátorka zostala zaskočená a spýtala sa, či mám to trestné oznámenie spísané na papieri. Odpovedal som jej: „Nie, ja to chcem podať ústnou formou.“ Ona na to: „To nemôžete, musíte to mať písomne.“ Keď som jej citoval zákon, podľa ktorého mám právo a oni majú povinnost prijať trestné oznámenie aj ústnou formou, tak po chvíľke ticha mi povedala, že nech idem s ňou.

 
Prišli sme do kancelárie, v ktorej sedela ešte jedna pani. Sadli sme si a prokurátorka mi povedala: „Príďte tak o dva týždne alebo neskôr a spíšeme Vaše trestné oznámenie.“ Ja som jej nato odpovedal: „To akože myslíte vážne ? Ja Vám tu prídem podať trestné oznámenie, ktoré sa má podať čo najskôr, kedy bol skutok spáchaný, a Vy mi tu poviete, že môžem dôjsť tak za mesiac ? Prestaňte si tu vymýšlať, ja poznám svoje práva.“ Prokurátorka odrazu začala úplne inak jednať: „Povedzte teda, čo sa stalo.“ Vyrozprával som jej v krátkosti čo sa nám prihodilo, a že chcem podať trestné oznámenie za ohrozenie životov, ale nepovedal som jej meno, na koho ho chcem podať. Opýtala sa ma, že kto je tá osoba. Nato som jej odpovedal: „Emília Krotáková.“ Odrazu prokurátorka zbledla ,vyplieštila oči a pozrela sa na kolegyňu. Opýtal som sa jej: „ Ako vidím, poznáte túto osobu?“ Prokurátorka odpovedala: „Dajte nám občiansky preukaz a počkajte za dverami, potrebujeme sa s kolegyňou dohodnúť.“ Išiel som teda za dvere. Po chvílke som započul vetu: „Čo budeme robiť ?“ Keďže som jej ešte nedal občiansky preukaz, tak som zaklopal na dvere, otvoril som a povedal som jej: „Chceli ste môj občiansky preukaz, však ?“ Ona nato: „Nie, už ho nepotrebujeme. Prídte dnes o tretej a spíšeme to.“ Následne zavrela dvere. Po tom, čo som videl a počul na prokuratúre, som si povedal, že na tejto „nezávislej“ prokuratúre a s týmito ľuďmi určite nechcem spisovať moje trestné oznámenie.

 
Vybral som sa teda na Obvodné oddelenie policajného zboru v Starej Ľubovni. Poslali ma ku policajtke, ktorá mala práve službu. Po krátkom opise udalosti, čo sa vtedy udialo, ma zaviedla k dvom policajtom ktorí mali tiež službu, aby som s nimi spísal toto oznámenie. Odrazu do miestnosti prišiel ďalši policajt. Keď počul , čo sa mi stalo, tak ma drzým a zvýšeným hlasom urazil a opýtal sa ma či, som akože v poriadku: „Po dvoch dňoch prídete oznámiť, že Vám niekto ohrozil život?“ Nato som mu odpovedal: „Keď sa to stalo pred dvoma dňami, tak to podľa Vás nie je trestný čin ? Skoro nás tá žena zabila, a Vy ma tu ešte budete urážať, či som v poriadku?! Chcel by som vidieť Vás, keby sa nejaký šialenec rútil priamo proti Vám, či by ste to nechali len tak.“ Ten policajt počas toho, ako som mu to hovoril, utiekol z miestnosti a počas toho, ako zatváral dvere, ešte mávol rukou. Okamžite som sa opýtal obidvoch policajtov, ktorí mali službu: „To čo je za chovanie toho policajta, kto to bol?“ Odpovedali: „To bol náš zástupca riaditeľa obvodného úradu.“ Ja na to: „Takže podľa jeho logiky, keď vy pôjdete za dva dni oznámiť trestný čin, tak sa akože nič nestalo? Takže ak niekto ohrozí môj život napríklad autom, zbraňou a podobne, a ja podám oznámenie na polícii až na druhý deň, tak to nie je trestný čin?“ Jeden z policajtov mi odpovedal, že samozrejme to trestný čin je.
Začali sme spisovať zápisnicu. Počas zapisovania som sa dozvedel, že Emíliu Krotákovú na polícii už dobre poznajú. Povedali mi , že táto osoba je tu už známa firma. Nato som im povedal, že mi v emaily napísala, že polícia jej nemôže nič urobiť. „Viem ako to tu u vás chodí, ako funguje polícia. Ako funguje „spravodlivosť“ na Slovensku.“ Nato mi začal jeden z týchto policajtov tvrdiť: „Nie, my všetko poctivo a nestranne vyšetrujeme.“ Nato som sa len usmial a odpovedal: „Tieto rozprávky mi tu nehovorte, poznám, ako sa takíto ľudia „vyšetrujú“. Neskôr mi jeden z policajtov, ktorý počul, čo sa mi stalo, potvrdil moje slová: „Máte absolutnú pravdu, je to tak, je nám niekedy až do plaču, čo sa tu deje. Aj keď je niekto poctivý policajt a snaží sa niečo poctivo vyšetriť, hlavne čo sa týka takýchto osôb, ktorím kryjú chrbát ľudia na najvyšších miestach, tak dostane príkaz zhora, aby toho nechal, inak bude mať problémy.“ Za chvíľku do miestnosti prišiel ďalší policajt. Pozeral sa na monitor, čo píše v zápisnici jeho kolega a niečo zamrmlal, že toto nebudú riešiť ako trestný čin. Nato som mu odpovedal: „Ja to ale chcem riešiť ako trestný čin!“ Ten policajt na mňa zvýšil hlas a povedal mi: „Ako to môže byť trestný čin, keď to bolo pred dvoma dňami?!“ Ja som už nevedel, či je to skrytá kamera, alebo kde to vlastne som. Odpovedal som mu rovnako ako zástupcovi riaditeľa a dodal som, že som chcel okamžite volať políciu, ale ona utiekla, a okamžite ako som prišiel domov, tak som jej napísal email, v ktorom ma nakoniec pourážala a oznámila mi, že polícia jej nič nemôže urobiť. Počas toho, ako som mu to hovoril, urobil to isté ako zástupca. Utiekol z miestnosti. Opäť som sa opýtal policajtov, ktorí boli v miestnosti , že kto to bol ? Oni mi nato odpovedali: „To bol náš riaditeľ obvodného oddelenia.“ Takže mi bolo jasné, v akom duchu sa bude toto vyšetrovanie viesť. Čo som aj predpokladal.
Keď sme spísali zápisnicu, tak mi ju jeden z policajtov dával podpísať. Po prečítaní zápisnice som si uvedomil, že moja výpoveď bola formulovaná tak, aby sa to riešilo ako priestupok. Ja som im ale povedal, že ja nechcem riešiť nejaký priestupok. Aj keď som im to povedal niekoľko krát, stále to chceli riešiť ako priestupok voči občianskemu spolunažívaniu. „Ona nás skoro zabila a vy to riešite ako priesupok?!“ Jeden z tých policajtov zdvihol telefón a povedal: „On to stále chce riešiť ako trestný čin.“ Po chvíĺke prišiel riaditeľ aj jeho zástupca a povedali: „V poriadku, budeme to riešiť ako trestný čin. Musíte to však spísať opäť, ale teraz s povereným vyšetrovateľom.“ Asi po troch hodinách som sa dostal k vyšetrovateľovi a k tomu, čo som im celý čas rozprával, že chcem podať trestné oznámenie za ohrozenie našich životov motorovým vozidlom.

 
Poverený vyšetřovateľ ma začal vypočúvať a spisovať zápisnicu o trestnom oznámení. Ako sme spisovali zápisnicu, tak mi povedal ,že aby sa môj prípad riešil ako trestný čin muselo by sa dokázať, že Emília Krotáková mala úmysel nás usmrtiť, alebo dokázať motív, že mala nato dôvod. Ja som mu nato odpovedal: „Povedzte mi,ktorý normálny a zdravo rozmýšľajúci človek Vám povie, keď spôsobí nejakú nehodu, pri ktorej niekto príde o život, alebo niekto má ujmu na zdraví , že mal úmysel niekoho zabiť alebo mal na to motív? Keď to nie je nejaký psychopat alebo samovrah, tak žiadny.
Ale svojim správaním a bezohľadnou jazdou voči druhým účastníkom premávky spôsobil alebo mohol spôsobiť to, že niekto bude mať ťažkú ujmu na zdraví, alebo že už nebude medzi živými.“
Nato mi bolo povedané, že by sa to považovalo za trestný čin vtedy, ak by som mal nejakú ťažkú ujmu na zdraví, nejakú hmotnú škodu, alebo prípadne ak by som bol mŕtvy. Moja odpoveď bola : „Logika je taká, že ak by som bol už mŕtvy, tak už asi ťažko podám trestné oznámenie, keďže by som sa nemohol dostaviť na políciu.“ Policajt nato nič neodpovedal.
Pokračoval som ďalej: „Hneď, ako vstúpite do budovy Obvodného oddelenia policajného zboru v Starej Ľubovni, uvidíte tam fotografie dopravných nehôd. Mnohé z nich určite boli aj smrteľné, alebo s ťažkým ublížením na zdraví. Nie je náhodou lepšie robiť prevenciu, teda predchádzať takýmto nehodám, ako potom riešiť dôsledky ?“ Myslím, že nie je pochýb, že je potrebné nehodám predchádzať a robiť všetko preto, aby takíto a podobní bezohľadní vodiči, ktorí vo väčšine prípadov spôsobili nehodu, sa nenachádzali na cestách. Ak je niekto zranený alebo mŕtvy, tak potom už je neskoro. Nabudúce sa môžete stať obeťou Vy, alebo tiež niekto z Vašich blízkych, ak sa naďalej k tomu bude takto ľahostajne pristupovať.“
Vyšetrovateľ pokýval hlavou a pokračovali sme ďalej. Takže konečne sa mi podarilo po niekoľkých hodinách dosiahnuť to, že som podal trestné oznámenie za ohrozenie našich životov.

 
Kapitola 3
Pomáhať a chrániť

 
Dozvedel som sa určité skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že na môjho kamaráta, ktorý bol svedkom aj obeťou tohto incidentu, sa vyvýja nátlak, aby svedčil v prospech Emílie Krotákovej. Bol nútený, aby vypovedal takým spôsobom, ktorý jej pomôže k tomu, aby ona z tohoto obvinenia nemala žiadne problémy, alebo ich mala prípadne čo najmenšie. Načo mám i svedkov, ktorí počuli výpoveď môjho kamaráta pred a po ovplyvňovaní.Veľmi stručne len naznačím, o čo ide. Bývalá svokra môjho kamaráta je zamestnankyňou Jarabinského družstva, v ktorom je predsedkyňa Emília Krotáková. Vyzerá to tak, že je to aj jej dobrá kamarátka, keďže mi odkázala, že ja som jej ukradnutý, či sa mi niečo stalo alebo nie, a začala ovplyvňovať svedka takým spôsobom, že mu nahovárala, že ona mala právo nás svojou jazdou aj zabiť. Keďže svedok má syna s jej dcérou, tak bol pod ťažkým tlakom.
Pretože vedel, že ak bude svedčiť tak ako sa to v skutočnosti stalo, tak mu jeho bývalá svokra začne brániť stretávať sa zo synom. Takže prostredníctvom svojej zamestnankyne a kamarátky začala veľká pani Nedotknuteľná manipulovať vyšetrovanie.

 
Vybral som sa teda na políciu, aby som o tom informoval toho vyšetrovateľa, ktorý so mnou spisoval zápisnicu. Povedali mi, že vraj sa tam nenachádza a, že vraj tento prípad dostal na starosť iný vyšetrovateľ, ale ten tu tiež vraj nie je, tak mám prísť inokedy. Prišiel som teda po nejakej dobe opäť a chcel som hovoriť s tým vyšetrovateľom, ktorý to mal na starosti teraz. Opäť mi oznámili, že tu vraj nie je. Povedal som im: „Tak potom chcem hovoriť s tým vyšetrovateľom, s ktorým som spisoval zápisnicu o trestnom konaní.“ Odpoveď bola, že ten tu tiež nie je. „Tak mi dajte konečne nejakého policajta, ktorý ma vypočuje ! Je tu vôbec niekto?“ Nakoniec prišiel vyšetrovateľ, ktorý ma zavolal, aby som išiel s ním do kancelárie a on si prečítal príslušný spis. Povedal mi však, že to musím riešiť s tým vyšetrovateľom, ktorý má tento prípad na starosti. Ja som mu nato odpovedal : „Bol som tu už dva krát a stále mi hovoríte, že tu vraj nie je, a musím to riešiť vraj len s ním ! Vidím, aký záujem má polícia niečo vyšetrovať. Viem ako to tu u vás chodí. Tu na Slovensku prejde niektorým kľudne i vražda, keď majú ľudí na správnych miestach!“
Vyzeralo to tak, že vyšetrovateľ vytušil o ktorom prípade hovorím a odpovedal mi: „Nie, my všetko poctivo a nestranne vyšetrujeme ale nepoznáme okolnosti tej vraždy.“ Nato som mu odvetil: „Celé Slovensko vie, ako to bolo. Lenže máme tu amnestie, ktoré tej vašej „spravodlivosti“ bránia jednať.“ Vyšetrovateľ nato nič neodpovedal.

 
Bol piatok 1. júla. Po 37 dňoch mi prišlo uznesenie. Po prečítaní uznesenia som nechcel ani uveriť vlastným očiam, čo sa v ňom píše. V uznesení som vraj podal trestné oznámenie z nebezpečného vyhrážania sa, a nie z ohrozenia našich životov. Aj keď táto osoba bola voči nám veľmi drzá, arogantná a správala sa neskutočne povýšenecky, napriek tomu mojou prioritou bolo aby sa vyšetrovalo, ako nás Emília Krotáková svojim motorových vozidlom ohrozila na životoch. To , že som podával trestné oznámenie za ohrozenie životov, mi dokazuje i potvrdenie o podaní trestného oznámenia, ktoré mi vystavil vyšetrovateľ. Takže vyšetrovanie sa viedlo úplne iným smerom. Vyšetrovateľ rozhodol, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
V uznesení bola moja výpoveď, v ktorej chýbalo veľmi veľa podstatných faktov, ktoré som pri podávaní trestného oznámenia spolu s druhým vyšetrovateľom spísal. Napríklad to, že keď som jej vtedy povedal, aby sme zavolali políciu, aby sa riešilo, ako nás táto osoba skoro zabila, tak utiekla. V mojej výpovedí sa tiež nenachádzali skutočnosti , že v emailovej komunikácií Emília Krotáková o sebe v podstate tvrdí , že ona je veľká pani „Nedotknuteľná“ a vysmieva sa mne aj polícií, že jej sa nemôže nič stať, a chýbali tam ďalšie skutočnosti, ktoré som podpisoval v zápisnici o trestnom oznámení. Po prečítaní výpovedi svedka som sa uistil o tom, čo som predpokladal, že sa stane. Pritom som sa snažil skutočnosti, ktoré k tomu viedli, oznámiť na polícií.

 
Neuveriteľné je, ako neskutočne detailne a presne bola popísaná výpoveď Emílie Krotákovej. Výpoveď bola formulovaná tak, že nakoniec ona sa stala obeťou. Dokonca vo výpovedi bolo napísané, že ona nie je predsedníčka družstva, ale len pomocná agronómka. Len tak mimochodom, po tomto incidente a emailovej komunikácií som sa dozvedel, že o pár dní už nebola oficiálne vedená ako predsedníčka družstva, ale dosadila do funkcie svojho syna. V jej výpovedi je toľko klamstiev, že keby nejaký inteligentný a nestranný človek čítal túto výpoveď a mal ešte navyše dostatok informácií o tomto prípade, tak by veľmi rýchlo normálnym logickým úsudkom naznal, že to, ako ona opisovala tento incident, je nezmysel.

 
Toto vyšetrovanie bola totálna fraška. Vôbec sa neriešil ten trestný čin, na ktorý som vtedy podal trestné oznámenie, ale bolo vedené absolútne iným smerom. Zaujimavé je tiež to, že sa zmenil vyšetrovateľ. Nebol to ten, pri ktorom som bol vypočúvaný. Keď som sa snažil podať informácie o ovplyvňovaní svedka, tak tam vraj ten nový vyšetrovateľ nikdy nebol. A tiež je otázne, prečo si ma teda nepredvolal na výsluch, a neriešil so mnou tento prípad. Ak tam teda nebol, tak mu určite povedali, že som ho niekoľko krát zháňal, pretože som chcel podať informácie, že svedok je ovplyvňovaný. Dokonca si ma ani nezavolal na rekonštrukciu udalosti, ale privolal si nato len svedka. Ale čo už bol vrchol, tento vyšetrovateľ podal na mňa podnet na okresný dopravný inšpektorát, že som sa vraj dopustil dopravného priestupku. Výsledok vyšetrovania polície bol teda taký, že z pani Nedotknuteľnej je obeť, a ten, čo sa odvážil na ňu podať trestné oznámenie za ohrozenie životov, je zločinec a treba ho potrestať ! V poučení som mal napísané, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať u povereného policajného príslušníka do 3 dní od oznámenia uznesenia. Okamžite som zobral uznesenie a išiel som s ním na políciu a žiadal som hovoriť s vyšetrovateľom, ktorý tento prípad vyšetroval a poslal mi toto uznesenie. No budete asi prekvapení, ale povedali mi, že tam opäť nie je. Chcel som teda hovoriť s iným vyšetrovateľom. Lenže po informátorke na vrátnici, ktorá volala, že som tam, mi bolo odkázané, že tam nikto nie je a tí ktorí tam sú nemajú na mňa čas. Nakoniec prišiel vyšetrovateľ, ktorý to so mnou spisoval. Povedal som mu, že chcem podať sťažnosť na uznesenie, a tiež dôkazy, že svedok bol ovplyvňovaný. Vyšetrovateľ sa vyhováral, že teraz nemá vôbec čas a, že to mám riešiť s niekým iným a odišiel. Povedal som, nech mi teda dajú niekoho, u koho môžem sťažnosť podať. Zavolali mi nakoniec zástupcu riaditeľa obvodného oddelenia. Bol to ten zástupca, ktorý v deň, kedy som podával trestné oznámenie, ma urážal a následne utiekol z miestnosti. Povedal som opäť: „Chcem okamžite podať sťažnosť, pretože v poučení sa píše, že sťažnosť na uznesenie môžem podať do troch dní. A tiež chcem vypovedať o tom, že Emília Krotáková ovplyvňuje svedka.“ Zástupca policajného zboru mi odpovedal: „Všetko spíšte na papier a odovzdajte to na polícií. Máte nato tri pracovné dni. Sobota a nedeľa sa nepočítajú.“ Povedal som mu: „V utorok je tiež voľno, lebo je sviatok, takže Vám to teda môžem dať do štvrtka?“ Odpovedal mi: „Áno, určite.“

 
Počas toho, ako vraj „vyšetrovali“ prípad ohrozenia našich životov motorovým vozidlom, tak sa pri obci Jarabina stala vážna dopravná nehoda. Pri obci zišiel z cesty autobus, v ktorom sa viezlo okolo tridsať ľudí, pričom väčšina z nich boli deti. Niektoré deti utrpeli zranenia, a bolo obrovským šťastím, že nikto pritom nezahynul. Autobus zišiel z cesty, pretože ho z nej vytlačil nejaký šialenec, a následne potom utiekol z miesta činu. Stalo sa to len 9 dní potom, ako nás pri obci Jarabina svojou šialenou jazdou Emília Krotáková skoro zabila. Tento prípad má s naším prípadom až neuveriteľne veľa spoločných znakov, rozdiel je len vtom, že som strhol volant a našťastie sa nám nič nestalo. Spísal som teda sťažnosť proti uzneseniu, ktorá mala štyri strany a v druhý pracovný deň odo dňa, kedy som toto uznesenie dostal, teda v stredu, som ju bol osobne odniesť na políciu.

 
Do sťažnosti som napísal moju nespokojnosť s vyšetrovaním, ktorú som v texte už v krátkosti uviedol, a podrobné informácie o tom, ako Emília Krotáková ovplyvňuje svedka, a tiež, že mám nato svedkov, ktorí sú ochotní o tom vypovedať. Napísal som jeho slová, ktoré hovoril pred svedkami ešte pred ovplyvňovaním. Citujem: „V tú chvíľu som si myslel, že je to nejaký psychopat a samovrah a chce nás i seba zabiť. Videl som jej výraz tváre, ktorý nasvedčoval tomu, že tá osoba nie je pri zmysloch. Odrazu bola pri nás v tesnej blízkosti, a my sme prudkým manévrom zabočili do pravej strany, aby sme sa vyhli zrážke. V tom momente, ako sa k nám blížila, prebehol mi pred očami celý život a myslel som si , že sa všetci zabijeme.“ Uviedol som tiež, že kamarát ( svedok ) tvrdí, že takýmto spôsobom vypovedal, ale z jeho výpovede, ktorá je v uznesení, tieto skutočnosti absolútne nevyplývajú. Keď je to ale pravda, tak z toho logicky vyplýva, že vyšetrovateľ zmenil a zmanipuloval jeho výpoveď. Do sťažnosti som napísal tiež o prípade, ktorý sa stal pri obci Jarabina a opýtal som sa ich, či tiež podľa ich logiky to nie je trestný čin. Pretože ten človek, ktorý spôsobil túto nehodu, tiež asi nemal úmysel alebo motív niekoho zraniť alebo prípadne zabiť. Skôr tento úmysel nemal , ale svojou šialenou jazdou to spôsobil ! A k tomu, ako ma polícia obvinila z toho, že ja som sa dopustil dopraného priestupku, tak som do sťažnosti napísal týchto pár viet:

 
„Je neskutočné, že polícia absolútne nerieši to, ako nás Emília Krotáková svojou bezohľadnou jazdou skoro zabila, ale na miesto toho ešte na mňa podá podnet na dopravný inšpektorát. Polícia má heslo „pomáhať a chrániť“, ale to ako to na Slovensku momentálne vyzerá, tak vzniká otázka, ktorá znie: Komu pomáhate a koho chránite ? Každý aspoň trochu inteligentný človek vie odpoveď. Pravdaže, česť výnimkám, poctivým a čestným policajtom. A pevne dúfam, že týchto výnimiek bude len pribúdať.“

 
Polícia túto sťažnosť musí odovzdať na príslušnú prokuratúru, čo je v tomto prípade Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni, ktorá rozhodne, či ho vráti opäť vyšetrovateľovi, aby tento prípad znova začal vyšetrovať. Z prokuratúry mi prišla táto odpoveď: „Prokurátor zamieta Vašu sťažnosť z dôvodu oneskoreného podania. Sťažnosť musíte podať do 3 dní bez ohľadu nato, či sú pracovné, alebo nie.“ Takže ako vidíte, zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia policajného zboru v Starej Ľubovní mi buď klamal, alebo vôbec neovláda zákon, keďže mi tvrdil, že to môžem odovzdať do troch pracovných dní. Myslíte si, že zástupca riaditeľa neovláda zákon, s ktorým bezpochyby prichádza do styku veľmi často? Ja o tom dosť pochybujem. Túto sťažnosť i s dôkazmi, že Krotáková ovplyvňuje svedkov, si prečítali na polícií a tiež aj prokurátor, ktorý píše, že až po prečítaní si všimol, že moja sťažnosť je vraj poslaná po lehote. Ale aj napriek tomu polícia aj prokuratúra musia už len pri podozrení ,že sa spáchal trestný skutok (a ešte k tomu, keď sú nato svedkovia a dôkazy) začať tento trestný skutok riešiť. Lenže ako je vidieť, ovplyvňovanie svedka Emíliou Krotákovou je podľa nich v súlade so všetkými zákonmi ! Keď už sme pri tých zákonoch, polícia mi poslala uznesenie až 37. deň. V zákone je stanovené, že mi ho mali poslať do 30 dní odo dňa podania trestného oznámenia.

 
Ale keď človek pošle čo i len o jeden deň neskôr sťažnosť proti uzneseniu na trestný čin, ktorý sa absolútne nerieši, tak vám povedia, že to už nebudú riešiť, lebo je to poslané neskoro. Kto schvaľuje takéto hlúpe zákony, ktoré hovoria, že keď niekto spácha trestný čin a policajt to z akýchkoľvek dôvodov nerieši a pozastaví trestné stíhanie, tak vy na podanie sťažnosti proti uneseniu máte len tri kalendárne dni ? Ale už ako ste si určite stihli všimnúť, takýchto „rozumných“ a „inteligentných“ zákonov na Slovensku máme omnoho viacej. Pre koho sa teda tieto zákony robia ? Keďže som už na tejto prokuratúre bol a videl som, ako to tam funguje, tak ma vôbec neprekvapilo toto rozhodnutie.
Prokurátorovi som poslal ďakovný mail, citujem: „Pán prokurátor, ďakujem Vám veľmi pekne, opäť ste ma len utvrdil v tom, ako na Slovensku prokuratúra „funguje“ a hlavne o jej „nezávislosti“ ! Je mi z toho všetkého na zvracanie !

 
Kapitola 4
Vinný !

 
Nakoniec mi z polície prišlo predvolanie, v ktorom mi prikazujú, aby som sa dostavil na prejdenanie môjho dopravného priestupku. Ak tak neurobím, tak mi opakovane môžu uložiť poriadkovú pokutu 165 eur.

 
Dostavil som sa teda v nimi určený deň a nimi určenú hodinu na ich oddelenie. Komisia bola zložená z jednej mladšej policajtky a jedného staršieho policajta. Policajt ma vyzval, aby som si sadol na stoličku, ktorá bola pred jeho stolom a opýtal sa ma, že či viem, akého priestupku som sa dopustil. Odpovedal som mu, že neviem, ale tuším. „Podal som trestné oznámenie o tom, že nás skoro zabila osoba, ktorá je chránená svojim synovcom, ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, na Slovensku tým pádom aj políciou, prokuratúrou a ostatnými zložkami, ktoré vraj udržujú v tomto štáte spravodlivosť a poriadok.“ Policajti zostali zaskočení a ten starší policajt mi povedal: „Vy ste obvinený z toho, že ste išli po poľnej ceste a tým ste porušili dopravné nariadenie.“ Odrazu mi obaja začali hovoriť, že ak ktokoľvek vstúpi na poľnú cestu, tak to je vraj dopravný priestupok. Moja odpoveď bola takáto: „To myslíte vážne, to čo je za hlúposť? Choďte teda do ulíc, lebo momentálne sa v tomto meste porušujú stovky dopravných nariadení, keď ide niekto po poľnej ceste. Stručne si to teda zhrnieme – mňa a môjho kamaráta táto osoba skoro zabila, potom arogantným a drzím spôsobom po nás vrieskala. Po tom, čo som jej povedal, že zavoláme políciu, tak utiekla. V emailu sa mne aj polícií vysmieva do ksichtu, že polícia jej nič nemôže urobiť a nakoniec vy neriešite ju, ale mňa obviníte z dopravného priestupku.“ Následne som sa ich opýtal: „Je to váš človek ? Obaja policajti vytrieštili oči a ostali ako nemí. Nato mi policajt odpovedal: „To nie my, to oni vás obvinili z dopravného priestupku.“Ja som sa ho opýtal: „Kto oni ? To akože vy nemáte nič spoločné s políciou ? Vy ste hasiči, alebo kde to vlastne som?“ Nato začal na mňa policajt zvyšovať hlas a skákať mi do reči. „Obvinil Vás vyšetrovateľ.“ „Áno, dostali ste podnet od vyšetrovateľa, ale vy ste predsa tieto spisy čítali a vy ste mohli tento prípad riešiť alebo nemuseli však?“ Policajtka mi odpovedala: „Áno, je to tak.“ „Tak prečo mi hovoríte, že oni ma obvinili?“

 
Neskôr som si prečítal zákon o cestnej premávke, v ktorom sa vôbec nepíše, žeby bolo dopravným priestupkom to, keď niekto jazdí autom po poľnej ceste . „Takže vy mi klamete ! To absolútne nie je pravda, že pokiaľ idete po poľnej ceste, tak páchate nejaký dopravný priestupok !“ Nepovedali ani slovo. Potom som policajtke niečo vysvetľoval, ale ten starší policajt nám skočil do rečí. Povedal som mu: „Mohli by ste byť natoľko slušný, že keď sa rozprávam s vašou kolegyňou, aby ste nám neskákal do reči ! Majte aspoň úctu k nej, je to vaša kolegyňa a žena, keď už nemáte úctu ku mne!“ On nato vykríkol, že či si myslím, že ja budem určovať, kto bude rozprávať ! „Nie, ale je to slušnosť, a ďalšia vec, nemôžem počúvať oboch naraz, musíte na mňa hovoriť postupne. On mi nato odpovedal: „Ja som policajt a starší človek, tak ja budem určovať, čo sa môže a čo nie !“ Ja som mu nato odpovedal: „Mne je úplne jedno kto ste, môžete byť aj prezident Spojených štátov amerických a môžete mať toľko rokov, koľko chcete. U mňa môže človek dosiahnuť len zaslúžený rešpekt. Mňa nezaujímajú vaše spoločnosťou a systémom umelo vytvorené pocity nadradenosti ! V mojich očiach si je každý človek rovný, správam sa ku každému rovnako a pokiaľ vy sa budete správať takýmto drzým a nadradeným spôsobom, tak nečakajte odo mňa milé správanie.“ Policajt bol zaskočný a zrazu z neho vyliezlo: „To ako sedíte?!“ Ja som pozrel na neho a odpovedal: „Normálne, uvoľnene!“ „ Sadnite si za stôl!“ Ja som mu nato odpovedal: „Vy mi nemáte čo hovoriť, ako a kde mám sedieť, ale ako chcete tak dobre.“ Sadol som si teda za jediný stôl, ktorý tam bol a nachádzal sa po mojej pravej ruke. Stôl bol otočený smerom k oknu, do ktorého som sa aj začal pozerať. Policajtom som povedal: „No tak môžeme teraz pokračovať, hovorte so mnou ďalej.“ Asi po pol minúte ticha sa policajtka začala potichu smiať, potom som sa vrátil zo stoličkou na to miesto, kde som bol predtým, a uvidel som policajta, ktorý bol rozzúrený, ale nevyšlo z neho ani slovo. „Tak ma teda zavrite do väzenia, keďže som zločinec, a dajte mi pokutu aspoň 500 euro!“ Zrazu sa ozval a povedal: „To čo si myslíte, že vy nám budete určovať, koľko vám máme dať pokutu!“ Odpovedal som mu: „To bolo myslené ironicky, pán policajt. Viete, čo znamená, keď je niečo myslené ironicky?“ On nato: „Jasné, že áno nehovorte so mnou ako by som bol zo štvrtej triedy ! A vy viete?“ Ja som mu nato odpovedal: „Áno viem, to čo sa tu teraz deje je irónia, dokonca by som to ešte presnejšie nazval tragikomédia ! Následne som sa ich opýtal: „Keby som nestrhol volant v poslednej chvíli a bol by som teraz mŕtvy, riešili by ste tento prípad?“ Odpovedali mi „Aj keby ste bol mŕtvy, tak máte priestupok.“

 
Potom som im spomenul to, ako havaroval autobus pri obci Jarabina kvôli nejakému šialenému vodičovi. Opýtal som sa ho: „Čo keby tam boli vaše deti ! Ja chcem, aby sa takýmto situáciám predchádzalo, a preto som podal na túto osobu trestné oznámenie za ohrozenie našich životov. Chcem, aby takíto ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú nedotknuteľní, nemysleli, že si môžu robiť, čo sa im zachce, dokonca ohrozovať životy druhých ľudí. Táto osoba mala byť už dávno v base, a nie sedieť na teplej stoličke ako predsedníčka družstva, z ktorej sa vysmieva každému, i vám policajtom do ksichtu, že si môže robiť čo chce.“ Policajtka zakývala súhlasne hlavou. „Vy nás tu šikanujete!“ vykríkol policajt. „Ja asi zle počujem. Ja vás šikanujem ? Už dve a pol hodiny ma tu držíte na policajnej stanici, obviňujete ma z vami vymysleného dopravného priestupku len preto, že som na vašu pani Nedotknuteľnú, ktorá má ochranu na tých najvyšších miestach, podal trestné oznámenie, lebo nás skoro zabila, a ja vás šikanujem ? Komu tu polícia pomáha a koho chráni ? Stačí sa pozrieť, akého šéfa máte tam hore (Róbert Kaliňák,minister vnútra SR) a čo sa tu momentálne na Slovensku deje.“ Obaja nepovedali ani slovo. Nakoniec pán policajt rozhodol, ale ako som videl, bolo už rozhodnuté dávno dopredu, že ja som vinný zo spáchania dopravného priestupku. Aj napriek tomu, že nemali absolútne žiadny dôkaz. Povedal mi, že mi nedá žiadnu pokutu, ale že musím zaplatiť trovy konania ! „Takže vy si takto zarábate peniaze, vy ma tu zavoláte kvôli vymyslenému priestupku, ja tu strávim vyše dve a pol hodiny, aj keď som mohol stráviť tento deň určite lepšie ako sa tu nad touto šaškárňou rozčulovať, a ja vám mám ešte zato zaplatiť ! Nakoniec z toho vyplýva, že keď sa nabudúce niekto rozhodne, že pôjde na políciu oznámiť, že ho niekto skoro zabil, tak mu poviem, že nech to nerobí pretože nakoniec bude obvinený a bude policajtom platiť minimálne trovné poplatky. Je to tak?“ Odpovedali mi: „Áno, je to tak.“ Nato som im odpovedal: „Z princípu vám nedám ani cent.“ Policajt odvetil, že môžem podať na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove odvolanie. Napísal som teda štvorstranové odvolanie, v ktorom som uviedol skutočnosti, ktoré viedli k tomu, ako som bol obvinený z priestupku, ako nás Krotáková skoro svojou jazdou zabila. Napísal som tiež podrobne to, ako táto osoba ovplyvňuje svedka a pritom sa vysmieva mne aj polícií do tváre, že jej sa nič nestane a tiež podobnosť prípadu havárie autobusu, ktorý sa stal tiež v Jarabine. Po vyše dvoch mesiacoch mi prišlo rozhodnutie o odvolaní, kde uviedli, že rušia priestupok, ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát v Starej Ľubovni.

 
Ale obvinili ma a dávajú na prejednenie a rozhodnutie priestupok, ktorým som vraj závažným spôsobom porušil pravidlá bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mi hrozí pokuta od 60 do 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dva roky. Toto rozhodnutie bolo vydané a podpísané riaditeľom Krajského dopravného inšpektorátu pollicajného zboru v Prešove Miroslavom Vasiľkom. Do rozhodnutia nezabudol výsmešne napísať, že ma obviňujú „iba“ z tohto priestupku a nie z toho, z ktorého ma obvinili na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Starej Ľubovni. V poučení bolo napísané, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemôžem odvolať a tiež, že nie je preskúmateľné súdom. Takže jednoducho povedané, Krajský dopravný inšpektorát v Prešove ma obvinil z toho, že nakoniec ja som ohrozil veľkú pani Nedotknuteľnú a vlastne ma potrestal zato, že som si na ňu dovolil podať trestné oznámenie.

 
Kapitola 5
Kameňolom

 
Každému kto sa vyberie do Jarabinského prielomu, nemôže uniknúť pohľad na totálne zdevastovanú krajinu obrovským kameňolomom. V tomto krásnom kúte Slovenska ťažké hlučné stroje drancujú vápencové bralá. Dopočul som sa, že ťažba sa tam uskutočnuje aj na takých miestach, kde by už nemala byť „legálne“ úradmi povolená. Aj keď inteligentný a zdravo rozmýšlajúci človek nikdy nemôže pochopiť ako je možné, že tam ten lom vôbec existuje. Asi nebude nik z vás prekvapený, že tento lom spravuje Jarabinské poľnohospodárske družstvo na čele s „veľkou pani Nedotknuteľnou“ Emíliou Krotákovou.

 
Bol som sa teda opýtať na Obvodnom úrade životného prostredia v Starej Ľubovni, ako je možné, že sa tento lom vôbec v tejto oblasti nachádza. Odpoveď jedného z pracovníkov bola: „My s tým nič nemôžeme urobiť, to má na starosti Banský úrad v Spišskej Novej Vsi:“ Keď počuli, že ide o Emíliu Krotákovú, veľmi dobre vedeli, o koho ide, keďže nedávno riešili prípad nelegálnej ťažby stromov, za ktorý mala byť už dávno v base. Je zaujímavé, že toto vraj nemá mať v kompetencií obvodný úrad životného prostredia, keďže sa jedná o územie NATURA 2000, konkrétne územie európského významu Pieninské bradlá. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia, vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov. Tento kameňolom a nelegálny výrub stromov je úžasný príklad, ako sa „chráni“ územie európskeho významu.
Poslal som tiež email niekoľkým ľudom do správy Pieninského národného parku s otázkou, ako je možné, že na tomto chránenom území sa v bezprostrednej blízkosti Jarabinského prielomu nachádza lom. A podal som podnet na prešetrenie nelegálnej ťažby v kameňolome. Neprišla mi od nich absolútne žiadna odpoveď. Preposlal som teda tento email na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a dodal som, že miestne úrady a správa PIENAPu to nemajú absolútne žiaden záujem z akýchkoľvek dôvodov riešiť. Prišla mi odpoveď, že podnet preposielajú kompetentným. O niekoľko týždňov som dostal email z Košického inšpektorátu životného prostredia v ktorom ma informovali, že môj podnet prijali. Výsledok prešetrenia podnetu mi prišiel približne po dvoch mesiacoch, kde ma informovali, že na základe kontrolných zistení dospeli k názoru, že kontrolovaná osoba pri vykonávaní činnosti neporušila žiadny zákon, a podnet preposielajú na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi.

 
Odtiaľ mi prišlo stanovisko, že povolenie ťažiť v tejto lokalite bolo vydané už pred štyridsiatimidvoma rokmi Minsterstvom poľnohospodárstva a výživy SSR a, že v roku 1994 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi ešte zväčšil dobývací priestor na vyše štyri hektáre. Po inšpekčnej prehliadke vraj zistili, že má povolenie na banskú činnost, má vytýčené vrcholové body a nevykonáva dobývanie vápenca mimo dobývací priestor. Družstvo Jarabina im vraj predložilo originál základnej banskej mapy vypracovaný hlavným banským meračom. Veľmi zaujímavý bol dátum, kedy táto mapa bola vytvorená. Mapa bola vytvorená dva mesiace potom, ako som posielal podnet na prešetrenie nelegálnej ťažby, a mesiac po tom, ako bola vykonaná kontrola inšpektorátu životného prostredia. Banský úrad ešte dodal, že povolenie banskej činnosti bolo vydané v správnom konaní, v ktorom účastníci konania a dotknuté orgány štátnej správy a samosprávy mohli vzniesť námietky a pripomienky k povoleniu predmetnej činnosti. Lenže tie asi neboli žiadne, alebo fakt veľmi slabé námietky, keďže sa v tomto území veselo ťaží doteraz ! Pre peniaze predsa spravíme všetko ! Je to predsa len vápenec, tak ho treba vyťažiť, budú z toho peniaze – tak si nejako povedali kompetentní, ktorí schválili tento lom a tí, ktorí tam ťažia tento nerast. Lenže kvôli takejto ťažbe kameňa ľudom, živočíchom, rastlinstvu a celému životnému prostrediu nastávajú rôzne obrovské problémy.

 
Prach, ktorý vzniká ťažbou kameňa, sa šíri do okolia počas horúcich a suchých dňoch do veľmi veľkej vzdialenosti. Nielenže tento prach poškodzuje okolité životné prostredie, ale dokonca aj ľudské zdravie. Dlhodobé vystavenie sa takémuto prachu poškodzuje dýchacie a srdcové ústrojenstvo, zkracuje dĺžku života a zvyšuje kojeneckú úmrtnosť. Vznikajú choroby ako astma, pľúcne choroby, rakovina pľúc, častejšie ochorenie dýchacích ciest u detí, vo vyššom veku zvyšuje počet ochorení ako sú cukrovka, vysoký krvný tlak a rôzne srdcové choroby. Tento lom sa nachádza hneď nad pretekajúcim potokom, ktorý vyteká z Jarabinského prielomu. Kameňolomy veľmi často poškodzujú kvalitu povrchovej aj podzemnej vody. Táto voda sa potom dostáva ako pitný zdroj do našich vodovodných kohútikov. Neskutočný hluk ťažkých strojov, ktoré ťažia kameň, nákladné vozidlá, ktoré denne znečisťujú a devastujú cesty, príbytky a životné prostredie ako aj mnoho ďalších negatívnych vplyvov prináša ťažba v takýchto lomoch. Toto všetko sa deje v Pieninskom národnom parku, kde máme svetový unikát Jarabinský prielom. Kameňolomom zdevastovaný kopec zničil prírodnú scenériu a je „krásnou reklamou“ pre Slovensko, ktorú vidí každý turista, ktorý tu zavíta. Myslíte si, že skutočnou prioritou štátu je ochrana ľudského zdravia a prírody ?

 
Kapitola 6
Megapodvod

 
Určite ste už počuli o takzvanej „zelenej energii“, ktorá sa vyrába spalovním drevnej štiepky. Táto drevná štiepka musí podľa zákona patriť do najnižšej kvalitatívnej triedy číslo VI., a musí spĺňať kritériá pre palivové drevo, ako sú napríklad odrezky, piliny, drevný odpad z priemyslu alebo rýchlorastúce energetické porasty. Dokonca je označovaný vraj ako „obnoviteľný zdroj“ energie. Naši „ekologicky“ mysliaci poslanci schválili zákon, ktorý hovorí, že ak je v sieti prebytok energie, tá z biomasových zariadení je odoberaná prednostne, a firmám je poskytovaná finančná dotácia za to, že vyrábajú z obnoviteľných zdrojov v rozsahu, ktorá pokrýva firmám prakticky všetky náklady na nákup „drevnej štiepky“. Zmluvy so štátom na 15 rokov sú už len čerešničkou na torte. Takže odrazu sa zo „zelenej energie“ stal s prispením vlády celkom zaujímavý biznis. Uvediem to na príklade, ktorý bol čiastočne medializovaný prostredníctvom internetu, a dostal od organizácie VLK výstižný názov BIOMASAKER.
V roku 2010 sa pri otvorení elektrárne na biomasu BIOENERGY Bardejov s. r. o. slávnostne prestrihávala páska aj za účasti ministra životného prostredia Petra Žigu. Na Slovensku môže dokonca byť hlava a najväčší „ochranár“ minister životného prostredia bývalým obchodníkom s drevom. Táto firma uvádza, že ročne spáli cca 100 000 m3 dreva.
Ročné náklady na nákup dreva, ktoré je jedinou vstupnou surovinou, sú pri dnešných trhových cenách na úrovni 4,8 – 5 mil. eur. Firma získava od štátu každoročne podporu vo výške okolo 5 mil. eur. Takže dá sa povedať, že všetko drevo majú zadarmo ako darček od štátu. Odrazu prišiel obrovský hlad po drevnej štiepke, alebo lepšie povedané, po štedrých štátnych dotáciach, a začalo sa ťažiť úplne všade. Ťažiť sa začalo na miestach, ktoré si doteraz nikto nevšímal, zarastajúce lúky, porasty na brehoch potokov a riek, vetrolamy, aleje, remízky. Ale tieto spoločnosti si povedali, keďže máme toto drevo prakticky zadarmo, tak si môžeme dovoliť nakúpiť a spáliť i kvalitnejšie drevo. A krásne stromy v našich lesoch končia ako drevná štiepka, ktorá sa spáli. Štátne dotácie sú príčinou toho, že dnes sa takýmto spoločnostiam oplatí ťažiť legálne aj nelegálne v chránených územiach a národných parkoch a spaľovať aj kvalitné drevo.
Dokonca Úrad regulácie sieťových odvetví, skratka ÚRSO, na podnet zistil, že počas kontroly bolo v areáli BIOENERGY Bardejov 84 % dreva vyššej kvality a len 16 % dreva spĺňalo kvalitu triedy VI, ktorú môžu spaľovať. Výsmechom bol trest, ktorý dostali, a to pokutu 15 000 eur, pričom podľa dostupných informácií nezdanený zisk sa môže pohybovať okolo 9 miliónov eur. Tiež z toho vyplýva, že 84 % dreva nemalo byť dotované štátom, pretože sa tam nachádzalo mimo zákon, a mali by vrátiť financie, ktoré naň dostali. Pravdaže, nestalo sa tak. Prí ďalšom podnete, aby prešetrili túto firmu, pretože bolo oprávnené podozrenie, že sa naďalej spaluje kvalitné drevo, ÚRSO záhadne o pár mesiacov touto právomocou nedisponoval, a následne odstúpil podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, skratka SOI. Táto inšpekcia vraj zistila, že „Spoločnosť BIOENERGY BARDEJOV s.r.o. nevlastní drevnú hmotu za účelom výroby energetickej biomasy.“ Ak je to pravda a štát vypláca každoročne okolo 5 milionov eur spoločnosti na nákup drevnej hmoty, ktorá sa tam podľa zistení SOI nenachádza, tak tým padom logicky ide o tunelovanie štátneho rozpočtu, ktoré tieto kontrolné úrady kryjú.
Máme tu teda takú špekuláciu pár mocných, zákonodarcov a samosprávnych politikov v prospech niektorých vyvolených investorov, aby sa na drancovaní našich lesoch slušne nahrabali.

 
Spaľovanie drevnej biomasy sa v posledných rokoch stalo celoeurópskym problémom s priamymi dopadmi na lesy po celom svete. Kým na Slovensku zatiaľ väčšina spaľovaného dreva pochádza z našich lesov, v rámci EÚ je dosah celosvetový. Francúzske a Britské spaľovne dovážajú drevo z USA, Kanady a južnej Ameriky. Výdatným zdrojom sú aj ruské lesy. Takmer polovica dreva vyťaženého v Európskej únii je v súčasnosti využívaná na výrobu energie, čo tvorí 60 % z produkcie „obnoviteľných“ zdrojov energie. Táto energia však tvorí iba 5 % energetických potrieb EÚ. Toto drancovanie lesov majú na svedomí štedré dotácie z Európskej únie a z jej členských štátov. Túto „zelenú energiu“ podporuje a propaguje EÚ za zámienkou, aby znížili produkciu skleníkových plynov. Takže aby sme to zhrnuli, veselo sa rúbu stromy po celom svete kvôli tomu, aby sa spálili, a to všetko s podporou našich „ekologicky“ mysliacich politikov, ktorí vraj myslia na blaho všetkých ľudí a celej našej planéty Zem.

 
Stromy sa stali na Slovensku neskutočným biznisom. Ťaží sa absolútne všade. Keď máte nato dostatočný peňažný kapitál a kontakty na správnych miestach, tak si môžete kľudne vyťažiť les i v národnom parku, alebo v nejakom území s najvyššou ochranou. Pravdaže, dokonca i v rámci zákona ! Čo by predsa naši zákonodarcovia neurobili pre „dobro“ slovenského ľudu. Ako mi povedal jeden ochranár národného parku na Slovensku, to, čo sa deje na Slovensku s „ochranou lesov“ je totálna fraška. Je to výsmech zdravého rozumu. Politici niežeby chránili naše prekrásne lesy a životné prostredie, ale tí zapredanci pre prachy spravia také zákony, ktoré toto šialenstvo drancovania prírody ešte podporujú. Legálnych spôsobov, akými nám zničia lesy, spravili už dosť, a keď sa náhodou taký nenájde, tak sa to spraví inou cestou. Na inšpektorátoch životného prostredia a ostatných kotrolných úradoch, ktoré majú chrániť prírodu, sú len vo väčšine prípadov taktiež dosadení zapredanci, ktorím, ak sa povie, že nemajú nejaký prípad riešiť, tak to aj spravia.

 
Načo nám budú lesy, však je to len surovina – drevo ktoré predsa môžeme speňažiť. Lenže akosi zabúdame, že dýchame vzduch (kyslík), ktorý tieto stromy vytvárajú. Vďaka nim nemáme vytopené domovy, keď príde dážď, pretože stromy a lesná pôda zadržiavajú vodu. Vďaka nim neprežívame tak drastické suchá a máme v studniach ešte nejakú kvalitnú vodu, ktorú potrebujeme na prežitie. Vďaka nim nedochádza k lokálnym klimatickým javom, ako sú prívalové zrážky, silný vietor, atypické zmeny teploty ovzdušia… Toho, za čo im ešte môžeme byť vďační, je mnoho. Stručne povedané, my prírode vďačíme za to najcenejšie, čo máme, a to je náš život ! Lenže my sme jej tak vďační, že ju ideme zničiť. Človek je ale súčasťou prírody a tým pádom ničí i seba, a takýmto spôsobom si ľudstvo kope vlastný hrob. Príroda sa bez ľudí zaobíde, ale ľudia bez prírody nie.

 
Kapitola 7
Stačilo !

 
Ak ste sa dostali až k tejto poslednej kapitole, tak ste si asi prečítali môj skutočný príbeh. Mohli ste sami pouvažovať a vytvoriť si svoju vlastnú predstavu na to, čo sa vlastne v dnešných časoch odohráva. Teraz napíšem zopár riadkov, ktoré predstavujú môj veľmi stručný názor. Žijeme v krajine a v takzvanom globálnom svete, kde takzvané „vyspelé krajiny“ vytvorili určitý systém. Systém, v ktorom ako najvyššie spoločenské hodnoty sú považované bezduchý materializmus, konzum a moc. Jednoducho povedané, momentálne je človek hodnotený podľa toho, akú má moc ( společenské postavenie ) v tomto systéme a tiež podľa toho, koľko za svoj život dokázal nazbierať vytlačených papierikov ( peňazí, diplomov, atď. ). Na vrchole systému sú finančné mocenské štruktúry, ktoré si z politikov urobili len bábky pre ich biznis. Toto divadlo, zvané politika, má za úlohu riadiť štát a robiť pre nich také zákony a pravidlá, aby si ľudia mysleli, že žijú v takzvanej demokracii a slobodnej spoločnosti a aby bez otázok a rozmýšlania vytvárali a zveľaďovali v ich prospech nimi určené hodnoty. Pozrime sa teda bližsie na hodnoty tohoto systému. Najvyššie hodnoty tohto systému sú materializmus a konzum. Ľuďom hovoria, že ak odovzdajú celý svoj život v prospech hromadenia majetku, tak ich to urobí štastnými. Tvrdia, ak budeme ekonomicky rásť, tak budeme všetci šťastnejší a spokojnejší. Celé naše štastie má byť založené na „ekonomickom raste“. Preto celý systém vytvorili nato, aby ľudia dosiahli to „vysnívané štastie“. Každý človek bol zaradený a dostal v tomto systéme určitú rolu, ktorú má v prospech tohto „štastia“ vykonávať. Tí, čo sú na vrchole pyramídy, len sledujú a profitujú z hry, ktorú rozohrali.

 
Vrátim sa na chvíľku naspäť k môjmu príbehu. V príbehu vystupuje prokuratúra, polícia, inšpektorát životného prostredia a ďaľšie orgány ako symbol spravodlivosti a poriadku tohto sytému. Orgány spravodlivosti musia rozhodúť v propech nášho štastia. Takže ak existuje osoba, ktorá je chránená vysokopostaveným politikom, a ktorá vás svojím šialenstvom skoro zabije a pritom sa ešte vysmeje každému do tváre, že jej sa nič nestane, tak je potrebné orgánmi spravodlivosti políciou a prokuratúrou takúto osobu ešte chrániť a potrestať toho, kto sa opovážil na ňu povedať, že mu skoro vzala život. Ak osoba, ktorá nelegálne v národnom parku vyrúbe 858 stromov a dá tie stromy do pece, kde zhoria len kôli tomu, aby sa nabalila, a ničí vzácne prírodné rezervácie a ľudské zdravie ťažbou kameňa, tak tiež takúto osobu treba orgánmi spravodlivosti ochrániť. Predsa stromy z nelegálnej ťažby taktiež išli pre naše „štastie“ do pece. Predsa vláda dala dotácie z daní, ktoré zaplatíme, aby sa rúbali krásne lesy, tak potom je to vlastne všetko v poriadku. To predsa potvrdili aj naše ďalšie orgány spravodlivosti. Nedávno som započul v médiach, že nám rastie ekonomika vďaka zdravotníctvu a farmaceutickému priemyslu. Takže musíme byť opäť neskutočne šťastní, pretože to znamená, že máme viac chorých ľudí, ktorí sú na týchto odvetviach závislí. Stres, choroby, uponáhľaná doba a nervozita, to sú tiež znaky nášho štastia ! Pre naše štastie sa vedú vojny, kde zomierajú ľudia, pretože potrebujeme väčšiu moc, viac vzácnych nerastných surovín, viac ropy. Pre naše štastie potrebujeme viac pôdy a vody na pestovanie rôznych priemyselných rastlín, na chod živočíšnej výroby a to všetko aj napriek tomu, že vo svete hladuje vyše miliarda ľudí. Dalo by sa ešte vymenovať mnoho ďalších skutočností, ktoré sa dejú v mene nášho štastia.

 
Takže, aby som to zhrnul, pre naše štastie, ktoré nám núti tento „dokonalý systém“ si nemáme vážiť ľudský život, ľudskú dôstojnosť, nemáme si vážiť to, bez čoho sa človek nezaobíde – prírodu, a hlavne si nemáme vážiť ani seba, pretože nám hovoria, že sme len kolečko v ich zabehnutom systéme, ktorý sa nedá zmeniť, a preto z nás urobia len poslušné nemysliace stroje, pre ktoré majú byť zmyslom života ich primitívne ciele. A ak nemáš týmto systémom zaslúžené dukátiky štastia (peniaze), tak v tomto svete máš veľký problém vôbec prežiť, a nie to ešte uživiť rodinu. Je toto skutočne tým vysnívaným životom, vašim štastím, ktoré ste naozaj chceli ? Odpovedzte si každý sám. Ja za seba hovorím, že mne je z tohto „štastia“, ktoré nám vnucuje tento systém, neskutočne zle. Dokonca nielenže tento systém, ktorý nám vnucujú, je totálne zvrátený, ale ak sa v ňom bude naďalej pokračovať, tak ľudstvo nemá nádej na prežitie. Takzvaný pud sebezáchovy by mal tiež hnať človeka k tomu, aby sa tento systém zrútil. Momentálne už je rovnováha Zeme tak narušená, že na planéte sa čoraz viac objavujú veľké ekologické problémy. A odrazu zistíme, že peniaze, pre ktoré si všetko ničíme, sa nedajú dýchať , jesť ani piť. Pozitívne je, že čoraz viac ľudí si začína uvedomovať, ako tento svet momentalne funguje a kam smeruje. Uvedomujú si, že zmena je nevyhnutná. Tí, ktorí vládnú tomuto systému, začínajú mať strach. Strach z toho, že si ľudia uvedomia, že skutočnú moc majú v rukách oni, a ak každý objaví v sebe odvahu, slobodu a hlavne ľudskosť, tak vedia, že ich hra sa skončí. Boja sa, že ak ľudia začnú hovoriť nahlas pravdu, ak začnú súcitiť s druhými ľudmi a so všetkým živým, a ak si uvedomia, že peniaze sú len bezcenné papieriky, ktorým len my prisudzujeme nejakú hodnotu, tak potom ich systém nemá šancu, aby ďalej pokračoval ! Pretože tieto hodnoty v ich hre, ktorú s ľudmi hrajú, nemajú miesto. Nastal čas, kedy je potrebné povedať: už stačilo ! Narodili sme sa teraz do tohto sveta, preto je potrebné teraz povedať, že takto žiť nechceme a vytvoriť spoločnými silami svet s omnoho vyššími hodnotami, ako sú doteraz. Je to zodpovednosť, ktorá stojí na naších pleciach aj kvôli našim deťom a ďalším generáciam. Aby vôbec mali aspoň nádej na budúcnosť. Ja verím, že ľudstvo má šancu na zmenu, preto som napísal a uverejnil tento môj príbeh a žiadam úplne každého človeka bez ohľadu na to, akú úlohu mu prisúdil hrať tento systém, aby pomohol vytvoriť svet, ktorý potom môžeme s pokojným svedomím nazývať rajom na Zemi.

 
František Gruber